Stránka pre všetkých malých aj veľkých, čo majú radi koníky a rozprávky na túto tému.

 Ardon bol malý koník. Meno dostal podľa svojej dlhej ofiny, ktorá siahala až po jeho krásne modré očká.
Jeho maminka mu zavčas rána povedala: ”Ardon, choď ku gazdovi a popros ho, aby nám dal napiť čerstvej vody.“
Ardon si poskočil a poslúchol mamičku. Cestou stretol mačku Cvičku, ktorá sa mu len posmievala, že akú to má on ofinu a čo si dovoľuje takto chodiť.
No náš milý Ardon si ju nevšímal, pokračoval pekne k domčeku, kde býval gazda. Stretol cestou psa Hookyho, ktorý mu povedal, že nech sa gazdovi prihovorí aj zaňho, lebo aj on nemá čerstvú vodu. Ardon ochotne prikývol.
"Takže", opakoval si v duchu Ardon "musím sa prihovoriť za Hookyho, mňa a maminku, lebo nemáme vodu a .... pani kačka ani vy nemáte vodu?"
"Nie, Ardon, gazda dnes odišiel na farmársku súťaž o najkrajšiu tekvicu roka, ale večer by sa mal vrátiť", dodala pani kačka.

Ardon sa vrátil a povedal mamičke a Hookymu o súťaži. "Čo nám zvieratám zostáva? Musíme počkať a práve dnes je taká horúčava, že by to neprežila hádam ani ťava“, zabrechal Hooky.
"Nebojte sa, pôjdem po vodu sám!” zvolal Ardon.
"Dobre!", zaštekal Hooky.
"Nie! Nie! A Nie!!!!!", ohradila sa Ardonová maminka, "čo si sa zbláznil?!"
"Ale bez vody neprežijeme a ani kačky nemajú kde plávať. Ovce, Hooky, Cvička, kravy, sliepky...nemáme čo piť ...."

"No tak dobre, ale nech si do hodinky tu...."
"Áno, mami," kričal Ardon, ktorý bol už ďaleko od stajne. "Takže pôjdem cez les, potom cez lúku a prídem na čistinku, kde bude studňa.", hovoril si Ardon pre seba.
Keď bol Ardon v lese obkľúčili ho vlci.
"Ahoj, malá chutná večera. Pozrite, aký je chutný."
"A-A-Ale ja nie som žiadna večera!! idem po vodu, zachrániť zvieratá z farmy. Gazda odišiel a u nás je taká horúčava, že by to ani ťava nevydržala."
"Pomôžeme mu?", ozvalo sa kdesi vzadu z kopy vlkov.
"Kto?!!"
"Ja!" zvolal malý chlpatý vlk, ktorý stál úplne vzadu.
"Dobre teda, pomôžeme ti, po lúku ťa odprevadíme, ale potom ku čistinke pôjdeš sám," zavelil hlavný vlk.
Keď už boli uprostred lúky, hlavný vlk zvolal: "Tak, Ardon, už musíš ísť sám, aj tak sme išli veľmi ďaleko od nášho domova".
"Ďakujem, ďakujem a ďakujem, pán vlk, veľmi ste mi pomohli a aj mojim priateľom.... Dovidenia". A tak sa Ardon pobral smerom na čistinku, ktorú videl pred sebou.
Na čistinke bola krásna studňa s vodou. Ardon nabral do vedra vodu, no zrazu si všimol, že už končí deň a začalo sa stmievať. Ardon sa začal báť a tak sa pustil cvalom domov.

Gazda so svojimi zvieratami začali medzitým Ardona hľadať. Všetci sa o neho báli, ale museli sa vrátiť , lebo už bola noc a nevideli ani na krok.
Ako tak Ardon blúdil lesom, znova narazil na vlčiu svorku a znova ich poprosil o pomoc.
"Ardon, je mi ľúto, ale moja svorka ide na lov, ak chceš pomôcť musíš počkať do zajtra, dnes nemôžeme", odvetil hlavný vlk.
"Nevadí", povedal smutným hlasom Ardon. "Ja nejako cestu nájdem…"
"Ardon, choď rovno a stretneš sovu, ktorá ti pomôže nájsť cestu," povedal hlavný vlk a zmizol v tmavom lese.
Na mieste o ktorom hovoril vlk, našiel Ardon sovu a poprosil ju o pomoc. Sova Ardonovi ochotne
ukázala cestu a ten sa radostne pustil po správnej ceste domov.
Keď Ardon prišiel domov s vodou, ktorú už ani nepotrebovali, každý sa mu veľmi potešil.
"Ardon! Toto mi už nerob, vieš ako som sa o teba bála?!", povedala Ardonova maminka.
"Prepáč mami, ale našiel som si nových priateľov, ktorí mi pomohli, keď som nevedel čo mám robiť, aj keď ma skoro zjedli, boli priateľskí..."
Ardon vyrozprával všetkým svoj príbeh , no aj keď to bolo veľké dobrodružstvo bol veľmi rád že je doma pri svojej maminke.